Potreba- stav niečoho čo je dôležité a nutné pre život človeka-vzdelávanie, poznanie, rozvoj osobnosti,sebarealizácia.
Prehľad potrieb, uspokojovanie ktorých je späté s neformálnym vzdelávaním:
-potreba zotavenia, psych.uvolnenia, odpočinku
-potreba rozptýlenia, uvolnenia sa od sledovaných úloh
-potreba poznávania, využívania niečoho nového, aktivácia vl.síl
-potreba kľudu, pohody, oslobodenia sa od stresu
-potreba kontaktu komunikácie, empatie
-potreba tvorenia sociálnych skupín,sociálne bezpečie a stabilita, spoločenské uznanie
-potreba účasti, kooperácie, spolurozhodovania a solidarity
-potreba kreatívneho rozvoja
-potreba rastu osobných schopností, nadania, asertívneho presadzovania vlastných myšlienok, vyjadrovania vlastných myšlienok, nápadov
(Majerčíková,J.Dóžová,E. Organizovaná záujmová činnosť mládeže.)

Záujem-špecifická zameranosť osobnosti, sústredená pozornosť na určitú vec, činnosť. Záujem vedie k zdokonaleniu vedomostí a zručností, prináša uspokojenie a relaxáciu pre aktívny odpočinok alebo zábavu.(Hoffbauer,B.Ďeti,mládež a volný čas)
Záujmy mládeže sa odvíjajú od hodnotového systému,potrieb,životných cieľov a ašpirácií.Rôznorodosť záujmov je spôsobená individuálnymi rozdielmi a vzájomnou existenciou najrôznejších vplyvov, hlavne rodiny, školy, neformálnych skupín, médií...Počet týchto záujmov u jednotlivcov klesá, ale vybrané záujmy sa prehlbujú, obohacujú a ustaľujú. Záujem tvorí jednu z najdôležitejších podmienok tvorivého vzťahu k činnosti. Záujmové orientácie SŠ majú svoje špecifiká, ktoré vyplývajú z toho, že sú na prahu dospelosti a začínajú si vytvárať svoju budúcu profesijnú dráhu.Na základe svojej schopnosti abstraktného myslenia sa vysporadúvajú s nespočetnými a o to ťažšími existenciálnymi otázkami, ktoré predstavujú súčasť ich dozrievania a sebaformovania. Abstraktné myslenie im umožňuje konštruovať hodnoty a plány do budúcnosti, možnosť slobodnej voľby hodnôt, cieľov, ale aj zodpovednosti za svoje rozhodnutia.(Macek,P.:Adolescence.)
Kultúrne záujmy-zahrňujú túžbu po vzdelávaní, poznaní, úsilie získať ďalšie návyky a zručnosti, túžbu vnímať umelecké diela, sklony k verejnej aktivite, úsilie realizovať sa v technickej alebo umeleckej tvorivosti.(Vitkovičová,K. Podiel školy na formovaní kultúrnych záujmov)
Z rôznych výskumov vyplýva, že záujmy mládeže sa týkajú hlavne troch oblastí a to stretávanie sa s priateľmi, počúvanie hudby, aktívny šport.

Mládežnícky vedúci by mal mať základné znalosti a schopnosti vhodné na realizáciu vzdelávacej a výchovnej činnosti minimálne na základnej úrovní.
Mal by disponovať organizačnými zručnosťami a ochotou preberať zodpovednosť za neplnoletú mládež.
Potrebnou zručnosťou mládežníckeho vedúceho je vytváranie priateľských vzťahov medzi mládežou so zameraním na poradenstvo. Je komunikatívny. Má schopnosť viesť mládež osobným príkladom. Vie delegovať úlohy a zodpovednosti na mladších s cieľom získavania ich nových skúsenosti. Rešpektuje individualitu a odlišnosti ľudí.
Jeho záujmom by malo byť zapájanie mládeže do činnosti a realizácie aktivít a podujatí.
Mládežnícky vedúci vie spolupracovať aj s inými vekovými generáciami, je nekonfliktný.
Má základné znalosti aj skúsenosti z neformálneho vzdelávania.
Z hľadiska osobného rozvoja by mal neustále pracovať na svojom ďalšom odbornom raste.

Pracovník s mládežou je osoba, ktorá má skúsenosti s realizáciou vzdelávacích a výchovných programov ktoré sú zamerané na osobnostný rast mládeže.
Je to osoba, ktorá dokáže definovať ciele výchovy a vzdelávania.
V práci so skupinou dokáže tvorivo realizovať prvky neformálneho vzdelávania. Pre skvalitnenie svojej práce má záujem učiť sa novým metódam a formám, ktoré podporujú neformálne vzdelávanie. Snaží sa aplikovať pri svoje práci širokú škálu metodických postupov.
Má základné znalosti z poradenstva a facilitácie v práci s mládežou.
Je schopní ako jednotlivec aj člen tímu organizovať prácu a podujatia pre mládež.
Jednou oblasťou jeho záujmu je práca s tradičnými aj novodobými tvorivými materiálmi, poznávanie nových postupov.
Pracovník s mládežou je osoba, ktorá ma snahu svoje znalosti a skúsenosti z práce s mládežou odovzdávať mladším generáciám, ktoré sprevádza v čase ich zapájania sa do procesu výchovy mladých ľudí.
Z hľadiska svojho osobného rozvoja by mal mať záujem neustále pracovať na svojom odbornom raste v rôznych oblastiach aj v oblasti práce s drobným materiálom. Pri svojej činnosti kladie dôraz na rozvoj jednotlivca aj skupiny.

Pracovník s mládežou je osoba, systematický rozvíja kompetencie ako sú : motivácia ľudí, tímová práca, plánovanie a organizovanie, tvorivé myslenie, kreativita, zvládanie emócii a stresu, pozitívny vzťah k mladým ľuďom.

Absolvent strednej školy ovláda okrem rodného jazyka aspoň jeden cudzí jazyk, v ktorom plynulo komunikuje (absolvent gymnázia komunikuje v dvoch cudzích jazykoch), využíva znalosti matematiky a spoločenských vied v bežnom živote, používa informačno-komunikačné technológie pri nadobúdaní nových vedomostí a informácií. Žiak strednej školy po jej ukončení by mal ovládať nástroje, ktoré mu pomáhajú poznávať, bádať, skúmať, chápať a rozvíjať svoju osobnosť, má osvojené nie len zručnosti, ale zároveň sa učí riešiť a vysporiadať s rôznymi sociálnymi a pracovnými problémami, ktoré sa môžu vyskytnúť v jeho profesijnom živote, učí sa žiť v spoločnosti, ktorá mu je kultúrne, národnostne vzdialená a zároveň rešpektuje a toleruje hodnoty a kultúrne odlišnosti iných národov. Harmonicky rozvíja svoju osobnosť, má zmysel pre kritické myslenie a reguláciu svojho správania.

..z mojej skúsenosti príliš vysoká laťka... nemali by sme pri neformálnom vzd, zvolniť?
nemali by sme sa orientovať aj na neorganizované skupiny mládeže? netvrdím, že jazyky nie sú super, ale veľa stredoškolákov má problém s materinským jazykom a info-kom. prostriedky sú mu nedostupné...tak neviem

Mládež tejto vekovej skupiny si vie stanoviť priority podľa svojich osobných schopností, záujmov, životných podmienok, vie posudzovať reálne svoje fyzické a duševné možnosti. Je ochotná dobrovoľne sa zúčastňovať aktivít neformálneho vzdelávania na princípe partnerstva a vzájomného rešpektu.V súčasnosti aj v tejto vekovej skupine mládeže popri náročnosti formálneho vzdelávania vystupuje do popredia potreba relaxačno-oddychovej činnosti spojenej s tvorivou činnosťou, kde dochádza k kvalitatívne vyššiemu prežívaniu emocionálno-citových skúseností a možnosti realizácie vlastných nápadov vlastnými rukami

dopĺňam k stredoškolákom, z vlastnej hlavy,tak snáď sa bude dať niečo použiť:
veková skupina od 15-19 rokov, od ktorej sa očakáva, že po absolvovaní základnej školy žiaci nadobudli základné vedomosti zo všeobecnovzdelávacích predmetov, získali dostatočné komunikačné zručnosti, dokážu samostatne myslieť, diskutovať a vyjadriť svoj názor a postoj k daným problematikám, dokážu pracovať samostatne a zároveň presadiť svoje vedomosti a talent v skupine, sú tvoriví a kreatívni a majú dostatočné motorické zručnosti a návyky pre praktické činnosti.

Popis cieľovej skupiny – sekundárne vzdelávanie ( 2. stupeň)

Cieľová skupina sekundárneho vzdelávania- 2. stupeň vzdelávania sú absolventi/žiaci/deti (podľa vhodnosti :D) vo veku 10 – 14 rokov.
Absolvent/ žiak /dieťa má taký rozsah vedomostí a znalostí, spôsobilostí a hodnotových postojov umožňujúcich jednotlivcovi poznávať, účinne konať, hodnotiť, dorozumievať sa a porozumieť si, začleniť sa do spoločenských vzťahov a osobnostne sa rozvíjať – zjednodušene ide o spôsobilosť uplatniť svoje vzdelanie v pracovnom, občianskom, rodinnom a osobnom živote.
Absolvent / žiak / dieťa si už uvedomuje potrebu svojho autonómneho učenia sa ako prostriedku sebarealizácie a osobného rozvoja, dokáže reflektovať proces vlastného učenia sa a myslenia pri získavaní a spracovávaní nových poznatkov a informácií a uplatňuje rôzne stratégie učenia sa. Dokáže kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj, tvorivo ich spracovať a prakticky využívať za pomoci všetkých dostupných foriem komunikácie pri spracovávaní a vyjadrovaní informácií rôzneho typu. Efektívne využíva dostupné informačno-komunikačné technológie za pomoci ktorých vie prezentovať sám seba a výsledky svojej práce na verejnosti. Dokáže primerane komunikovať v materinskom a v dvoch cudzích jazykoch. Používa matematické myslenie na riešenie praktických problémov v každodenných situáciách (vzorce, modely, štatistika, diagramy, grafy, tabuľky). Uvedomuje si základné humanistické hodnoty, zmysel národného kultúrneho dedičstva, uplatňuje a ochraňuje princípy demokracie. Je otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti, dokáže na primeranej úrovni reflektovať vlastnú identitu, buduje si vlastnú samostatnosť/nezávislosť ako člen celku. Dokáže sa orientovať v umeleckých druhoch a štýloch a používať ich hlavné vyjadrovacie prostriedky, cení si a rešpektuje umenie a kultúrne historické tradície. Správa sa kultivovane, primerane okolnostiam a situáciám.

... ani nie že komplikovaný, len či sa taký človek na Slovensku nájde :))

Je dôležité, aby žiaci 2. Stupňa ZŠ mali možnosť vypestovať si zodpovednosť za vlastné učenie a zároveň objavovali a rozvíjali vlastné schopnosti a ich vlastnú osobnosť v súlade s ich možnosťami, upevňovali vlastné reálne sebahodnotenie a sebavedomie a motiváciu dopĺňať svoje schopnosti a zručnosti. Je dôležité privádzať žiakov 2. stupňa k tvorivej činnosti a k prezentácii výsledkov ich činnosti, naučiť ich adekvátne komunikovať a riešiť problémy, viesť k samostatnej práci ako aj spolupráci v tíme, viesť k zodpovednosti k sebe a svojmu zdraviu, tolerovať sa vzájomne a rešpektovať druhých.
Žiak 2. Stupňa ZŠ si osvojuje manuálnu prácu a pripravuje sa na výber strednej školy a následneho povolania, vytvára si vzťah k práci a osvojuje si zručnosti pri používaní rôznych nástrojov a pomôcok pri práci i v bežnom živote, vynakladá úsilie na kvalitu výsledkov svojej práce, pri ktorej uplatňuje svoju tvorivosť a nápady.
Žiak si uvedomuje vlastnú kultúrnu identitu, rozvíja svoju sluchovú, vizuálnu a pohybovú gramotnosť, rozlišuje rôzne kultúry, národnosti, náboženstvá, ktoré rešpektuje v role jednotlivca a spoločnosti, vie opísať svoje estetické vnímanie a vysvetliť, prečo sa mu niečo a páči a niečo nepáči, čím zároveň uplatňuje svoje kritické myslenie. Pozná pravidlá etikety, podľa ktorých sa správa a komunikuje.